Moskva zvnútra II. - niečo o hviezdach a cestách

Autor: Anastasia Sevastyanova | 10.4.2013 o 19:02 | (upravené 10.4.2013 o 19:08) Karma článku: 8,32 | Prečítané:  1396x

Čo si predstavíte, ak vám niekto povie kľúčové slovíčko „Moskva“ alebo „Rusko“? Ako prvé vás napadne určite Lenin, medvede, vodka a nehorázna zima. Samozrejme, budete mať pravdu. Medvede tu naozaj sú, lenže iba v zoologických záhradach, z Lenina ostali iba nechty a brada a jediné, čo tu ešte ako-tak ostalo je zrejme vodka a zima. A tá zima je tu naozaj poriadná, preto si ju ľudia aj kompenzujú tým alkoholickým nápojom, bez ktorého sa nezaobíde žiadna veľká ruská oslava. Prečo to tak dobre viem? Pochádzam z Ruska, a to priamo z Moskvy a práve som tu ohľadom praxe. Daný seriál vám poskytne príležitosť cestovať spolu so mnou uličkami, ulicami, tajuplnými budovami, vyzerajucími ako manifestácia komunizmu a metrom. Vynecháme Červené námestie a mauzoleum, o tom sa dopočujete aj bezo mňa. So mnou poďťe nakuknúť pod povrch. Tam, kde by turista naozaj nechcel zablúdiť.

 

Začal mi môj prvý naozajstný týždeň v tomto rušnom meste. Je to záhadné, ale už sa prestávam dusiť keď chodim po uliciach a nečakám na zelenú na semafóre, keď kráčam cez cestu. Pomaly si zvykam, i keď je to dosť náročné. Moskva má svoj vlastný biologický rytmus a človek sa musí prispôsobiť, či chce alebo nechce (lebo inak by ho mesto pohltilo sťa mucholápka). Permanentne ma bolí hlava, zrejme organizmus si ešte nezvykol na toľké množstvo jedovatých látok a stále sa mi chce spať. Keďže sa mi podarilo padnuť z postele a nabúrať do dverí, som terčom pre posmešky okoloidúcich. Ale aspoň sa mi darí rozosmiať týchto ľudí, ktorí sa nikdy neusmejú! Neuveriteľné!

Snažím sa všímať si všetko, čo ma obklopuje. Ostávam v šoku, keď dva dni po sebe vidím na oblohe slnko: ono do týchto krajov skoro nikdy nechodí. Sneh (špinavý a hnusný) sa začína topiť. Predpoveď počasia ale oznamuje, že jar dlho nepotrvá...

Každe ráno sa budím a idem do roboty  a pomáham režisérovi, ktorý ma za mesiac istotne naučí viac ako hociktorá filmová fakulta. Už viem, ako sa robia upútavky, aký je severokórejský diktátor smiešny a ako vyzerá staručký Fidel Kastro. Taktiež sledujem videa s nie moc príjemným a estetickým obsahom: vojna v Iraku, smrte deti, kopec ľudských pozostatkov, ktoré sa moc na ľudí nepodobajú. Áno, filmári musia mať naozaj pevné nervy a talent nehodiť tyčku počas nejakeho najviac „podareného" záberu. Aspoň si viem všimnúť, ako média kontrolujú ľudskú mysel. Ale to je na dlhšiu diskusiu, ktorú zatiaľ môžem vynechať.

Ostatok dňa trávim v nekonečnej zápche, diskutujúc s taxikármi. Sú milí, nadávajú vodičom „a lá vidiek" s kreslami a skriňami, pripevnenými na strechách áut a jedovitými manželkami vovnútri, cestujucími niekam na chaty, prozaický prezývané „dača". Čo je zaujímavé, moskovčania naozaj radi migrujú - každý štvrtok a piatok z mesta do predmestí alebo aj ďalej a každú nedeľu do mesta. Vtedy v zápche strávite naozaj aj dvadsať hodín. Najviac nepochopiteľné však je, prečo to vôbec robia.

Ďalšia vtipná vec, ktorú si často všímam sú obrovské náklaďaky so snehom, ktoré ho vyvážaju z centra do dedín. Počas dlhej cesty (sprevádzanej zápchami) sa sneh roztopí a vyleje na všetky okoloidúce autá a ľudí. Keď auto prichádza do dediny, je zväčša prázdne. Pointa?

Taktiež ma vedia veľmi potešiť ruskí vodiči. Oni nepoznajú pravidlá. Vôbec. „Pravidlá a brzdovú kvapalinu vymysleli idioti" často citujú neznámych géniov, ktorí už určite nie su medzi nami. Idú aj tam, kde by normálny človek nikdy nešiel. Nevedia, čo je chodník pre chodcov, park, zábradlie, schody, dopravná značka, železnica, metro, zastávka, autobus alebo nejaká iná prekážka. Lebo prekážky taktiež vymysleli idioti!

Tento týždeň sa pre mňa taktiež nesie v znamení horoskopov. K otcovi (s ktorým žijem, keď som tu) zavítal maminin kamarát - naozajstný čarodejník, hvezdár, homeopat a lekár. Začal hovoriť o tom, že pozná systém odpovede na všetky otázky a predpovedania budúcnosti.Tak som mu teda nejakú rečnícku otázku aj položila (i keď horoskopom neverím). Zo serióznym výrazom tváre mi povedal, čo si myslí a čo mu na to povedali hviezdy. Tak neviem neviem...

Občas sa mi v tomto meste zdá, že keby sa niekto rozhodne spísať rekapituláciu mojích aktivít počas tohto pobytu, tak by to dobre neskončilo.Lenže nezúfam a snažím sa ku všetkému pristupovať s obrovským úsmevom, ktorý meststkí obývatelia neuznávajú. Každý večer sa vrátim, padnem do postele a nevládzem pohnúť ani rukou, ani nohou. A to som ešte ani nezačala s hlavnou aktivitou môjho pobytu...fotením bezdomovcov. Takže najväčšia dávka adrenalínu na mňa iba čaká.

 

(pokračovanie nabudúce...)

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?