Víkend. Konečne vysnívaný víkend, keď človek môže spať dlho, toľko, koľko len chce a nemusí nikam utekať. Vonku krásne svieti slniečko, v centre nie su zápchy a moskovčania sa prechádzajú po uliciach a nábrežiach. Konečne si vyzliekajú čiapky, šály a kožuchy. Zrejme jar sa rozhodla, že sa tu zdrží dlhšie.
Pre mňa je tento víkend spojený s návštevou kultúrného podujatia. Takže teraz idem povedať niečo o ruskej kultúre, ktorú mám naozaj rada.
V Rusku sa dajú stretnúť veľmi zaujímaví ľudia. Sú všade, stačí sa len lepšie prizrieť. Takých stretávam počas praxe, občas ale aj na uliciach. V nedeľu ma jedna moja kamaratka pozvala do divadla, pozrieť si nový ruský muzikál. Tak som teda súhlasila, keďže muzikály sú mojou srdcovkou.
Predstavenie sa konalo v divadle, nachádzajúcom sa pri hlavnej kultúrnej pamiatke Moskvy - Červenom námestí. Tak sme sa rozhodli ísť predtým na kávu a trocha sa poprechádzať. Nemôžem povedať, že som z toho bola stokrát nadšená (opätky, zhorte v pekle), ale súhlasila som. Kávu sme si nakoniec zobrali so sebou. Išli sme tam, kam by vám odporučil ísť hociktorý sprievodca.
Nebudem teraz rozprávať o tom, čo môžte uvidieť na Červenom námesti, spravia to za mňa turistické kancelárie, letáky, časopisy a Wikipedia. Ja vam poviem, čo som uvidela ja a čo ma natoľko príjemne prekvapilo.
Červené námestie je ako obrovské mravenisko. Uvidíte tu predstaviteľov skoro každej ruskej a aj svetovej kultúry. Všetci sa s radosťou fotia pred chrámom Vasilija Blaženého, páriky sa prechádzajú, študenti - moskovčania behajú a fotia si niečo na mobilne telefóny. Každý tu vyzerá tak, akoby si naozaj vychutnával danú chvíľu. A pevne verím, že tak to aj je.
Oslovujú nás dvaja mladíci, či ich neodfotíme. Najprv sa nam zdajú podozriv, ale nakoniec im pomáhame. Jeden z mladíkov má na hlave obrovskú kožušinovu čiapku, kúpenú v najbližšom stánku so suvenírmi. Úprimne a šťastne sa dívajú do kamery, zrejme to bude pre ních pekná spomienka.
Nechávame tešiacich sa mladíkov a ideme ďalej, k mauzoléu a chrámu Vasilija Blaženého. Skoro nás zrazia dve baby na kolieskových korčuliach (nechápem, ako sa sem dostali a ako sa im darí prejsť po námesti, keďže na kolieskových korčuliach sa to naozaj NEDÁ). Vyzerajú ešte vyplašenejšie ako my.
Ďalej uvidíme protest proti vláde, pozostávajúci z...jedného človeka. Starček s plagátom stojí a protestuje proti Putinovi. Sám. Fotia sa pri ňom turisti a ak sa ho spýtate, prečo stojí a protestuje, odpovie, že krajina chce zmenu a on sa ju snaží dosiahnúť. Nechcem mu brať ilúzie, možno raz...
Nakoniec sa dostavíme do divadla. Je tu naozaj rušno, zrejme veľa ľudi obľubuje muzikály. Vyzerá to tak, že dnes bude naozaj plno.Predstavenie je naozaj úžasné a úprimne sa teším z toho, že toľko ľudí s takým nadšením chodí do divadiel. I keď počas prestávky som zazrela ženu, ako sladko spí na svojom kresle, i keď dievča, sediace pri mne stále niečo jedlo, nevnímala som to. Čo sa týka kultúrnych podujatí, musím povedať, že Rusi to vedia a stará škola sa v tomto zmysle nevytratila (našťastie). Bolo to úžasné, vkusné, pekné a aj keď zvukárovi párkrat vyplo všetky mikrofóny, dojem z muzikálu to neovplyvnilo.
Ale znova prichádza pracovný týždeň. A vyzerá to tak, že bude dosť zaujímavy. Predpovede počasia sľubujú leto. A ja mám iba zimné topánky...