Rozprávka o výtlkoch alebo priority života v okresnom meste.

Autor: Anastasia Sevastyanova | 9.10.2013 o 17:15 | (upravené 9.10.2013 o 17:24) Karma článku: 4,47 | Prečítané:  581x

Bývam v okresnom meste na strednom Slovensku, 180 kilometrov vzdialenom od nášho hlavného mesta. Prečo je táto informacia tak podstatná? Lebo čo sa týka týchto 180 kilometrov, je príliš ťažké hovoriť o nich pozitívne. Ako študentka do hlavného alebo krajského mesta v poslednom čase chodim nejak príliš často a vždy, keď si spomeniem na tieto kilometre, ktoré musím prežiť v aute, mám zimnicu, horúčku a po rozume mi chodí iba tabuizovaná lexika. A áno, bojim sa tej chvíle, keď budem mať vodičák.

 

Čo sa týka výtlkov, je to, samozrejme, globálny problém o ktorom sa veľa hovorí, ale málo sa robí. Sľuby sa sľubujú a diery, podobajúce sa kráterom na Mesiaci sa prehlbujú a rastú. Nevadí im ani to, že podľa projektov by mali byť dávno preč a cesta, aj keby z nej nebola diaľnica, by sa mala podobať aspoň na jednoduchú dvojprúdovku. Ale zvyčajne, keď sa po danej ceste premávajú králi ciest - traktory, sa táto dvojprúdovka mení na niečo neidentifikovateľné, vodičom sa okamžite aktivuje inštinkt Hulka a nešťastným traktoristom neostáva nič iné ako si po vypočutí viacerých veľmi nepekných komentárov začať žehliť karmu.

Bonusom je, že po absolvovaní niekoľkých autobusových výletov po danom úseku si viem živo predstaviť, ako vyzerá peklo, aj keď na to neverím. Ako nekonečná cesta autobusom, v ktorom po polhodine je koncentrácia vzduchu  príliš nízka a koncentrácia zúfalstva zas príliš vysoká. Cesta, počas ktorej sa zbierajú všetky výtlky. Pre lepší zážitok treba do nich vpáliť v plnej rýchlosti, skúšajúc či to kolesá zvládnu. Iba vtedy je to pravý šmak.

Musím povedať aj o vodičoch z kategórie 60+, ktorí sa cesty (aj keď opodstatnene) boja, žiakov autoškoly, ktorí tu mávajú prvé jazdy, alebo vodičov kamiónov, ktorí zbierajú kolóny a premávajú sa vtedy, kedy sa im len zachce. Myslím, že tí zbierajú ešte viac krásnych prívlastkov na svoju osobu ako vodiči traktorov.

Taktiež treba spomenúť to, že samospráva už veľa veľa rokov namiesto tejto cesty buduje diaľnicu, ktorá existuje iba na papieroch a v naších predstavách. Mala by spájať naše okresné mesto s civilizáciou, nemali by tam byť žiadne výtlky a priemerna rýchlosť by bola 100 kilometrov za hodinu. Realita je ale podstatnejšia. Namiesto diaľnice máme Highway to Hell.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?