Posledný kúsok mäsa

Autor: Anastasia Sevastyanova | 25.12.2013 o 16:25 | (upravené 25.12.2013 o 16:45) Karma článku: 7,40 | Prečítané:  1231x

O vegetariánoch sa hovorí naozaj veľa. Ale bohvie, či sa o nich rovnako veľa aj vie. Nebudem teraz rozoberať zdravotnícke hľadisko daného problému, každý si vie vo vegetariánstve nájsť plusy aj mínusy. A mäsožravci a vegetariáni sa asi nikdy nedohodnú. Ale absolútne neviem, prečo by som sa (podľa väčšiny) mala hanbiť za to, že mäso nejem. V danom článku chcem len poskytnúť svôj pohľad na svet, ktorý sa delí na dva tábory: bylinožravcov a mäsožravcov.

Vegetariánkou som sa stala keď som mala 13 rokov. Predchádzalo tomu vídeo z farmy, ktoré podľa môjho názoru by mal vidieť každý. Bolo to obyčajné vídeo, v ktorom ukazovali, ako zabíjajú a chovajú rôzne druhy zvierat. Po tom, ako som videla, ako sa moja strava dostáva ku mne na stôl a akú dlhú cestu plnú krvi, smrti a bolesti musí prejsť som sa rozhodla, že mäso nie je pre mňa. Nikdy mi nechutilo a po tomto absolútne neestetickom zážitku mi bolo odporné. Nechápala som, ako niekto môže zabiť tvora, ktorý je takisto živý, takisto cíti a prežíva to isté, čo človek. Naštudovala som si materiály o tom, ako prežívajú smrť rôžne zvieratá a bola som v nemom úžase. Nebudem o tom hovoriť, lebo niektorí by ma mohli obviňovať z toho, že hrám na city.

Vtedy začala moja dlhá a bolestivá cesta, plná drahých mäsožravcov, ktorí si nikdy nevedia odpustiť nejakú neskutočne trápnu poznámku, týkajúcu sa vegetariánov. Skoro každý, koho som stretla a u koho na návšteve som prehlásila, že kvôli etickým dôvodom nekonzumujem mäso sa mi začal vysmievať a robiť si srandu. Naozaj sa ďakujem pár ľudom - výnimkam, ktorí ma chápali a nenútili ma jesť to, čo by som si do úst aj tak nedala v žiadnom prípade. Ale ostatní sa čudovali, smiali a ich poznámky neboli vôbec vtipné alebo príjemné. Možno pre ních áno.

My, vegetariáni (okrem tých najradikalnejších) neodsudzujeme mäsožravcov a môžme existovať s nimi v úplnej symbióze. Áno, tešíme sa, keď stretneme niekoho, kto konzumuje to isté, čo my, ale nemusí to byť podmienka pre šťastnú a plnohodnotnú existenciu. Pre väčšinu ľudí je vegetarián ale naozajstným problémom, ktorý by mal byť riešený. Napríklad, moja ctená babka sa ma vždy snažila tajne nakrmiť mäsom a potom sa čudovala, že som trávila hodiny s hlavou nad záchodovou misou. "Veď tam nič nebolo" vravela. A potom, keď počula moje mrmlanie zo záchoda, tak povolila "No dobre, možno trocha...".

To boli začiatky. Teraz, po troch rokoch vegetariánstva viem podľa vône rozlíšiť, v ktorom jedle je a v ktorom nie je mäso. Viem dokonale rozoznať rôzne druhy pokrmov. Sama som sa naučila variť. A áno, v prípade, že očakávam návštevu, pozastávajúcu zo samých mäsožravcov, nemám problém s nimi sedieť pri jednom stole.

Možno tento článok sa stretne s vlnou kritiky. Poznám veľa mäsožravcov, ktorí neuznávajú vegetariánov a myslia si, že daný spôsob existencie je nezdravý. Lekárske štatistiky by povedali niečo iné. Ale to riešiť teraz nebudem. Pokračujem konzumovať, čo mi chutí. Tak sa mi, prosím, nedívajte do taniera.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?