Rusko vs. USA. A ja niekde medzi nimi.

Autor: Anastasia Sevastyanova | 18.7.2014 o 19:19 | (upravené 19.7.2014 o 0:43) Karma článku: 8,52 | Prečítané:  584x

V poslednom čase, kvôli môjmu pôvodu sa ma často pýtajú, na ktorej strane barikády som. Či ako Ruska sa držím svojej rodnej krajiny, alebo nie. A ak nie, prečo sa automatický držím Ameriky. Začínam mať pocit, že nič medzi tým neexistuje. Aj keď to vôbec nemusí byť pravda. 

Už od začiatku konfliktu medzi Ruskom a Ukrajinou sa ma pýtajú, na ktorej som strane. V tom prípade hovorím, že na strane mojej rodnej krajiny nie. Práve vtedy sa stane to, čo som si vypočula už mnohokrát – som v tom prípade na strane Ameriky, zlej, neskutočne zlej Ameriky, ktorá ako zlý čarodejník príde do Európy a všetkých vykynoží. A že Rusko je jediná záchrana, len ja to, bohužiaľ nechápem. 

Všetci títo ľudia ma ľutujú, že ja, chúdiatko, si ešte zmením svoj názor veľakrát a pochopím, ako sa mýlim, že sa k tej zlej krajine prikláňam. Keď už im dochádzajú dôvody, jednoducho ma obviňujú z rôznych zločinov, spomínajú veci, ktoré s diskusiou ani nesúvisia a urážajú. Vtedy mlčím. 

Práve vtedy začnem ja odôvodňovať svoj názor a podotýkať, že ja na strane Ameriky vôbec nie som a moja duša prahne len po tom, aby sa všetky nešťastné konflikty skončili a aby Ukrajinu všetci konečne nechali na pokoji. Myslím, že tí ľudia, ktorí tam žijú a chceli zmenu by si to úplne zaslúžili. Nie som na strane Ruska, ale nie som ani na strane Ameriky, ktorá sa otvorene do konfliktu nemieša. Niektorí ju tam však miešajú na základe neoverených informácií z čudných zdrojov. Keď od tých ľudí vyžiadam fakty, zvyčajne mi vedia poslať len veľmi zvláštne stránky, pri ktorých mi antivírus vyhodí tučný červený výkričník. 

Taktiež neviem, komu mám veriť. Média sa cenzurujú všade, niekde viac, niekde menej. O tom som prednedávnom písala aj v časopise .týždeň. Informačná vojna je oveľa väčšia ako akcie, ktoré sa konajú na bojiskách. Avšak myslím si, že po prečítaní kvanta informácií z rôznych médií, či už ruských, anglických, amerických či európskych mám právo sa nejakého toho názoru  predsa zastávať. Aj keď mnohí televízni maniaci alebo prívrženci jedného médiá sa ma snažia presvedčiť o opaku. 

Nie som na strane Ruska. Nie som na strane Ameriky. Som len za to, aby si národ mohol vybrať, koho chce za prezidenta a akú vládu chce. O tom, ku komu sa táto krajina prikláňa a s kým tajne rokuje si môžeme len domýšľať. A život nie je postavený na dohadoch. Neprikláňam sa k žiadnej z veľmoci – každá ma dobré aj zlé vlastnosti a pre mňa je hlavná len ich bilancia. A na rozdiel od mnohých gaučových expertov som sa v jednej z tých veľmocí narodila a nestrácam s ňou kontakt. A možno aj viem, čo sa tam deje. 

Medzi Amerikou, Ruskom a Ukrajinou je veľký kus sveta. A celý ten kus má nejakú svoju pozíciu. Napriek tomu však mám pocit, že sa svet delí na bielu a čiernu, na dobré a zlé. Aj keď je na svete ešte veľa iných farieb. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?