Moskva zvnútra VII - koniec.

Autor: Anastasia Sevastyanova | 5.5.2013 o 21:16 | (upravené 6.5.2013 o 21:15) Karma článku: 6,53 | Prečítané:  659x

Začal mi posledný týždeň v tomto meste. A ani nie týždeň. Vlastne, ostali mi posledné dni počas ktorých končím prax, končím maturitu a vlastne  celkovo...končím. Odteraz pre mňa Rusko bude viac a viac vzdialené. Sedím na Majakovskej v kaviárni, po tom, ako som s fotoaparátom na pleci prebehla asi 11 kilometrov. Bolia ma nohy a preto oddychujem a hrám sa na nemého pozorovateľa veľkomestského života. Všetko je tu iné.

Vidno, že konečne prichádza jar.Vidno, že konečne prichádza jar.

Pobehala som toho naozaj veľa a veľmi veľa veci som nestihla. Ale to nevadí, určite sa raz sem vrátim. Teraz je načase ísť na najdlhšiu prechádzku, pozerať sa na ľudi. Prehovorila som kamarátku, aby išla so mnou. Ideme a klebetíme. Prvé májske dni sú najlepšie na to, aby ste videli Moskvu : vyprázdnenu, bez ľudí. Blúdime uličkami a nevieme, kde nás to zavedie. Nakoniec končíme pri kostole, kde sa bral Puškin s Gončarovou. Bohvie, ako sme sa sem dostali...

Pozerám sa na mesto očami cudzinca. Necítim sa tu ako doma. Kamarátka mi hovorí, že to tu veľmi dobre pozná a znova ma ťahá do nejakých uličiek, kde nevidíme nikoho okrem mačiek a podivných bezdomovcov. Ja sa cítim ako čerstvá maturantka a užívam si svätý pokoj. Počas prechádzky dokonca ani nestretávame žiadne podivné individua, ktoré som mala možnosť stretávať stále. Zrejme mesto chce, aby som si ho zapamätala takým, akým je teraz - prázdnym a pekným.

Je naozaj veľmi teplo. Sadáme do kaviárne. Ja okamžite sadam pri okno - chcem sledovať svet. Pre kamarátku Moskva nie je nič nové, takže si ani nevšíma to, čo sa deje okolo. Ale ja dychtivo pozorujem. Bohvie, kedy ma moje rodné mesto znovu privíta.

Naokolo behajú ľudia, niekam sa náhlia. Pre nich je to životný štýl, ktorý nikdy nepochopím. Dá sa povedať, že cítim nejakú zmes smútku a pokoja, smútku z toho, že skončila moja životná etapa, ktorá trvala 10 rokov. A pokoj z toho, že najväčší stres je za mnou a Moskva je pre mňa už len veľkomestom, kam sa občas vrátim, aby som zaspomínala na staré časy.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Trpeli vojaci i rodičia. O šikane na vojenčine vedel aj Husák

Bitie opaskom, fackovanie, šliapanie na chrbát, ponižovanie. To bola realita Československej ľudovej armády.

ŠPORT

Drastický šport. Prečo Slovenky nezískali medailu

Velez-Zuzulová aj Vlhová jazdia výborne.

DOMOV

Danko: Ak nedáme energetiku do poriadku, v koalícii radšej nebudem

Šéf SNS hovoril o trestnoprávnom dopade.


Už ste čítali?